Povaha súčasnej filozofie a jej metódy
(Konferencia mladých vedeckých pracovníkov v rámci 7. ročníka cyklu Mladá filozofia, 8. február 2010)
Dňa 8. februára 2010 sa na pôde Filozofického ústavu SAV konala medzinárodná konferencia študentov doktorandského štúdia v rámci 7. ročníka cyklu Mladá filozofia a niesla názov Povaha súčasnej filozofie a jej metódy. Konferencie sa zúčastnilo päťdesiattri referujúcich, najmä zo Slovenska, Čiech a Poľska a svoje príspevky predniesli v dvoch sekciách.
Jedna sekcia mala názov Kontinentálna filozofia, dejiny filozofie a interdisciplinárne presahy vo filozofii, bola rozdelená na tri pracovné skupiny, skupinu „A“, „B“ a „C“. Druhou sekciou bola sekcia s názvom Analytická filozofia, logika a metodológia vedy.
Po otvorení konferencie a príhovore riaditeľa Filozofického ústavu SAV, prof. Tibora Pichlera, sa začali súčasne v štyroch miestnostiach prednášať referáty z najrôznejších oblastí systematickej filozofie, dejín filozofie, sociálnej a politickej filozofie, etiky, estetiky, logiky, metodológie vedy a z interdisciplinárnych presahov filozofie.
V skupine „A“1 sekcie Kontinentálna filozofia, dejiny filozofie a interdisciplinárne presahy ako prvá vystúpila Eva Prokešová s príspevkom Rola racionality v morálke z pohľadu Carlesa Taylora, v ktorom sa zaoberala racionalitou ako nevyhnutným prostriedkom formovania modernej identity, bez ktorej by nebola možná etika autenticity a následne Taylorovými argumentmi proti rozvrstveniu ľudskej subjektivity na vyššiu sféru rozumu a nižšiu sféru emócií, inštinktov a afektov. Príspevkom Analytická etika a poznatky evolučných vied Tatiana Cárová demonštrovala, že analytická etika pri vyjasňovaní pojmového aparátu, s ktorým operujeme nielen v etických úvahách, ale aj v každodenných diskusiách o spoločenských problémoch poskytuje priestor pre interdisciplinárnu spoluprácu s evolučnými vedami. Michaela Ujházyová príspevkom Pragmatizmus v etike ilustrovala pragmatickú metódu skúmania morálnych pojmov a konceptov na prácach súčasnej americkej filozofky Marilyn Smiley o kategórii zodpovednosti. Pokúsila sa zároveň odpovedať na otázku aké teoretické problémy v etike pragmatizmus prekonáva a tiež vymedziť nové teoretické a praktické problémy, s ktorými sa budeme musieť vyrovnať po pragmatickej kritike moderného konceptu zodpovednosti. Jana Koišová sa vo svojom vystúpení venovala niektorým aspektom princípu autonómie v medicínskej etike. Snažila sa ukázať, že klasické chápanie autonómie ako schopnosti konať slobodne, vychádza z rady problematických predpokladov, čo v zdravotníckej praxi vyvoláva závažné etické dilemy. S príspevkom O (i)racionalite morálneho súdenia vystúpila Jana Rončáková, venovala sa v ňom úlohe tzv. morálnych emócií v procese morálneho súdenia, ktorým sa v porovnaní s kognitívnou zložkou nedostáva primeraná pozornosť, ani dôvera. Témou príspevku Gabriely Martiškovej bol Pojem tradície v MacIntyrovej etike cnosti. Snažila sa objasniť význam pojmu tradícia v súvislosti s úlohou cnosti v ľudskom živote a tiež sa zaoberala podmienenosťou človeka, ktorá môže byť spôsobená príslušnosťou k určitej tradícii. Eva Žáčková zo Západočeskej univerzity sa v príspevku Shaked reality – (Ne)Reální koktejl? zamerala na interpretáciu pojmu hyperreality U. Eca a pojmu simulacra J. Baudrillarda v súvislosti s koncepciou tzv. zmiešanej reality a virtuálneho kontinua. Snažila sa poukázať na možnosť a nutnosť znovuotvorenia niektorých tradičných filozofických otázok, ktoré vyvstávajú pri pohľade na súčasné trendy vývoja technológií. Zuzana Sitarčíková sa príspevkom Keď „konvergujúce technológie“ prehlbujú divergenciu chápania ľudskej dôstojnosti snažila poukázať na to, že s rozvojom nanotechnológií, neurovedy a informačných technológií sa menia okolnosti úvah o ľudskej dôstojnosti a tiež na novú „krízu“ samotného pojmu ľudskej prirodzenosti, nakoľko v diskusii o vylepšovaní človeka, konvergujúcich technológiách či posthumanite, možno nájsť protiargumentujúce tvrdenia, ktoré majú svoj pôvod v nejednoznačnosti významu ľudskej prirodzenosti. Tomáš Gerbery sa vo svojom príspevku venoval problematike postmodernej dekonštrukcie moci, snažil sa o vymedzenie moci v širokej škále filozofických skúmaní. Predmetom príspevku Miroslavy Bačekovej bola analýza prístupu The Capability approach Marthy Nussbaumovej, ktorý zahŕňa tri doteraz nevyriešené problémy spravodlivosti - problém spravodlivosti vo vzťahu k zdravotne postihnutým, problém národností a menšín, problém zvierat vo vzťahu k otázke spravodlivosti. Stanislav Rusnák sa vo svojom príspevku zameral na kritiku vybraných pokusov o prekonanie Humovej tézy o neodvoditeľnosti morálnych viet z faktuálnych výrokov. Zaoberal sa podmienkami, ktoré majú byť splnené pri odvodení morálneho záveru z faktuálnych premís s cieľom poukázať na skutočnosť, že vybrané pokusy (Searlov argument sľubu, Mandzelov pokus o riešenie problematiky) nespĺňajú uvedené základné podmienky odvodenia a preto nie sú vhodným protipríkladom k Humovej téze. Kateřina Roušavá z Univerzity Palackého sa vo svojom príspevku venovala dvom základným objektom filozofie 12. stor. – človeku a prírode a tiež zaujímavému odkazu vybraných stredovekých mysliteľov (Alana z Lille, Bernarda Silvestris, Hildegardy z Bingen), zaoberajúcich sa i dnes aktuálnym vzťahom človeka a prírody. Jiří Jirovský sa v príspevku Možné a „nemožné“ světy v Leibnizově metafyzice snažil poukázať na previazanosť náuky o možných svetoch so všetkými Leibnizovými princípmi a pojmami, najmä však s otázkou identity indivídua a pojmom substancie. Príspevkom Filosofie dějin a česká historiografie Jan Brett poukázal, že filozofia dejín je metateóriou historiografie a tiež na problém nedostatku metateórií v kontinentálnej historiografii vo všeobecnosti.
V skupine „B“2 sekcie Kontinentálna filozofia, dejiny filozofie, interdisciplinárne presahy vo filozofii odzneli prevažne príspevky zaoberajúce sa problémami na pomedzí filozofie, etiky, politiky, práva, sociológie a náboženstva. V úvode odprezentoval Michal Slamena príspevok Koncepcie moci, v ktorom priblížil koncepty moci významných filozofických smerov, ako napr. zmluvné teórie, marxizmus a štrukturalizmus. V prezentácii Problém kooperácie v kontraktualizme. Prípad John Rawls. Kristína Šabíková rozoberala Rawlsov koncept medzinárodnej spolupráce ako tolerancie, ktorý porovnávala so známejšou predstavou národnej sociálnej kooperácie. Monika Majčínová sa vo svojom vystúpení na tému Zoon politikon zamerala na Aristotelov koncept človeka, ktorý problematizovala na pozadí rozdielu fyzis a nomos. Eva Makúchová v príspevku Problém koncepcie ľudského dobra v liberalizme priblížila MacIntyrovu kritiku liberalizmu, pričom zdôraznila najmä problematiku spoločných hodnôt, o ktorých sa domnieva,že ich absencia v liberalizme produkuje množstvo problémov. Mikuláš Lukáč, ktorý nastolil tému Problémy demokratickej rovnosti v súčasnej sociálnej filozofii, sa opierajúc o prácu Adama Swifta snažil objasniť pojem rovnosti ako piliera demokracie, pričom vychádzal zo štyroch základných výkladov uvedeného pojmu. Vo vstupe Jaroslava Faltina Problematika ľudskej prirodzenosti v novovekej kontinentálnej filozofii sa objavil ako centrálny problém spôsob, akým reflektovali vybraní predstavitelia renesančnej a novovekej filozofie pojem ľudskej prirodzenosti. Juraj Skačan odprezentoval v príspevku Mystika ako filozofický problém vybrané psychologické, ontologické, gnozeologické a v závere aj etické aspekty mysticizmu. Ľubomír Dunaj vo svojom vystúpení na tému Aktuálna reflexia dialektiky osvietenstva obrátil pozornosť na Adorna ako výraznú inšpiráciu súčasnej politickej teórie a sociálnej kritiky. Autor príspevku Medzi medzi účastníkmi Platónových dialógov, Miloslav Špoták, pojednával o výskyte, úlohe, symbolike a poňatí výrazu „medzi“ (gr. metaxy) v Platónových textoch. Monika Šabová sa v príspevku K ontologickému aspektu problematiky viny vo filozofii venovala pojmu ontologickej viny, jej rozsahu a viacerých foriem. Vystúpení Mariána Mazaga Ludwig Feuerbach a projekt novej filozofie, autor príspevku priblížil Feuerbachov pokus o založenie filozofickej antropológie, a tiež poukázal na ďalšie zaujímavé momenty jeho odkazu. V prezentácií Zmeny v poňatí teórie utilitarizmu v dvadsiatom storočí ponúkla Anna Mravcová prehľad rôznych utilitaristických koncepcií v 20. Storočí. Robert Halaj sa v príspevku Albert Camus, alebo od individualizmu a nihilizmu, k autentickému humanizmu zameral na objasnenie pojmu autenticity človeka v intenciách problematík absurdity a revolty. Ivan Ondrášik odprezentoval v príspevku Pohľad na autenticitu a neautenticitu vo filozofii Martina Heideggera fenomény autenticity a neautenticity nielen v existenciálnej analytike, ale aj vo svetle vzťahu k psychopatológii, ktorý Heidegger spolu s M. Bossom rozvinul v Zollikonských seminároch. V závere predniesol Pavel Lukeš svoj príspevok na tému Úskalí angažované filosofie na příkladu Karla Marxe, v ktorom prostredníctvom Marxovho filozofického odkazu ukázal, aké úskalia so sebou nesie prepájanie vedecko-teoretického a prakticky angažovaného postoja.
Ako prvý príspevok v časti „C“3 odznel príspevok s názvom Vilém Flusser a filozofia technických obrazov. Peter Chrenka v ňom predstavil filozofickú koncepciu technických obrazov V. Flussera, poukázal na špecifičnosť technických obrazov ako kultúrny fenomén v dejinách, ktorý sa svojim významom vyrovná vynálezu písma. Norbert Mikláš v príspevku Úvod do teórie filozofického štýlu načrtol svoju snahu o spochybnenie definitívnosti postmoderného sebaobrazu filozofie, kriticky rozanalyzoval dogmatizmus, ktorý vidí prítomný v štýle filozofickej tvorby niektorých filozofov. Eva Dvoranová sa pokúsila svojou odpoveďou na otázku v názve príspevku Čo je výchova? objasniť ontologické ukotvenie výchovy a osvetlením fenoménu výchovy prispieť k súčasnej filozofii výchovy. Andrej Gogora v prezentácii Urbánna teória 20. storočia alebo dva filozofické modely? odprezentoval analýzu a porovnanie dvoch hlavných urbánnych teórií 20. storočia, odkrýval ich predpoklady a racionalitu, na základe ktorej sú vytvorené. V referáte Morálny aspekt filozofického uchopenia náboženstva v anglickej osvietenskej filozofii poukázala Jarmila Trizuliaková na morálny aspekt náboženstva a jeho reflexiu v anglickej osvietenskej filozofii, najmä vo filozofických konštruktoch Davida Huma, Thomasa Hobbesa a Johna Locka. Eva Bednáriková poukazovala v príspevku Analýza hodnotovej orientácie environmentálneho hnutia na problém hodnôt environmentálnych hnutí, presadzujúcich sa na politickom poli, a nastolila otázku, či tieto hnutia naozaj vyznávajú hodnoty, ktoré si pôvodne určili a či je ich angažovanosť týmto spôsobom adekvátna. Peter Probala v referáte Odo Marquard a jeho filozoficko-antropologické závery predstavil východiskové pozície tohto postmoderného nemeckého filozofa, ktorý sa zaoberá otázkami človeka dnešnej doby a ktorý modifikoval modernistický nietzscheánsky výklad človeka ako negativity pozitivity a vysvetlil model človeka cez negativitu ako nadbytku pozitivity vedenia. Príspevok Jána Nikela, ktorý niesol názov Galileov príspevok k prerozdeleniu kompetencií medzi prírodnou filozofiou a vieroukou objasnil Galileovu úlohu v začiatkoch skorej modernej vedy a došiel k záveru, že Galileov prístup k problematike je založený na reflexii vzťahu medzi teológiou a vedou, metafyzikou a metodológiou, rétorikou a dialektikou. Téme Filozofický text z pohľadu translatológie sa venovala Zuzana Gazdačková, ktorá uviedla prítomných do problematiky filozofického textu z pohľadu vedy o preklade, odkryla špecifiká a problémy translačného procesu filozofického textu. Autor príspevku Literatúra a skúsenosť, Peter Mačaj, nadväzujúc na Mauricea Blanchota predstavil pojem literárnej skúsenosti - ako pôvodnej skúsenosti – vymedzením sa voči prirodzenému svetu, voči bytiu ako istote. Vysvetlil tiež pojem „smrti autora“ ako smrti, ktorá sa zdá byť začiatkom života mimo istoty, ponúkanej svetom. Vincent Kekeli vo svojej prezentácii Stanley Cavell a filozofia prirodzeného jazyka priblížil základné tézy Cavellovej eseje „Musíme mieniť to, čo hovoríme?“ a konfrontoval základnú orientáciu filozofie prirodzeného jazyka s analytickou filozofiou. Richard Vondráček predstavil v téme Človek spotřebitel v horizontu Šmajsovy koncepce evoluční ontologie koncepciu človeka v Univerze, nadväzujúc na filozofiu českého filozofa Jozefa Šmajsa, kde dokazoval, že ľudský rod nie je výlučný z poriadku Univerza. Ďalej rozvíjal myšlienku človeka Spotrebiteľa 21. storočia na konci dvoch vývojových fáz ľudstva – fázy spirituálneho a filozofického poznania. V prezentácii Pařížská univerzita a cenzurní výnos z roku 1277 Jozef Ševčík oboznámil prítomných s kontextom a s dôsledkami cenzúrneho výnosu biskupa Etienna Tempiera z roku 1277, ktorý odsúdil 217 téz namierených proti latinskému averroizmu. Týmto dekrétom sa filozofi začali vymaňovať z hraníc, ktoré im určovali teológovia. Ondrej Marchevký poukazoval v príspevku N. G. Černyševskij, A. I. Gercen – zdroje nového uvažovania v dejinách ruskej filozofie na vonkajšie vplyvy na myslenie dvoch originálnych ruských mysliteľov 19. storočia – Černyševského a Gercena.
V sekcii Analytická filozofia, logika a metodológia vedy4 ako prvá vystúpila Mária Sačková, ktorá prezentovala o pragmatike a sémantike v príspevku s názvom Sémantika: Vety versus výpovede. Martin Vozák predstavil v referáte Viete, čo sú prirodzené druhy? rôzne prístupy k sémantickej analýze mien prirodzených druhov, sformuloval vlastné výhrady k niektorým z analýz a navrhol ich riešenie. Humov princíp v neologicizme osvetlil vo svojom rovnomennom príspevku Tomáš Orieščik. Jozef Katina referoval o objektivistických interpretáciách pravdepodobnosti a pokúsil sa o ich základnú charakteristiku v príspevku s názvom Objektivistické interpretácie pravdepodobnosti. Do témy Identita jednotlivín v priebehu času uviedol prítomných Peter Lazor, ktorý riešil otázku toho, ako môžeme postulovať identitu určitej jednotliviny v prípade zmien, kedy sa látka, z ktorej pozostáva daná jednotlivina, kompletne zmení (nahradí). Poukázal pomocou Quineovej analýzy na špecifickosť pojmu identity (totožnosti) a dospel k záveru, že stanovený problém nie je problémom identity, ale problémom jazyka. Boguslaw Wójcik referoval v príspevku Moore, mooreanism and Neo-mooreanism o Moorovej metóde zdravého rozumu, ktorá vyvracia skepticizmus a idealizmus. Miroslav Vaško odprezentoval svoj príspevok O nezmyselnosti metafyiky, v ktorom sa zaoberal otázkou zmyselnosti metafyziky a na základe logickej analýzy dospel k záveru, že metafyzické tvrdenia sú nezmyselné a problémy metafyziky sú pseudoproblémami alebo problémami prírodných vied. Odvolávajúc sa na Wittgensteinovu teóriu jazykových hier uznal však metafyzický, resp. náboženský jazyk za legitímnu jazykovú hru so špecifickými pravidlami a kritériami zmysluplnosti. Otázku Kedy sa skutočne začal a kedy skončil veľký tresk? si položil Róbert Burgan a odpoveď priblížil vo svojom referáte. Zistil, že v súvislosti s veľkým treskom je užitočné preskúmať sám pojem veľkého tresku, nakoľko definície tohto pojmu sú od seba navzájom odlišné. Poukázal na to, že v súčasnosti prebieha výrazná paradigmatická zmena, keďže v hlavných kozmologických prácach už nie je veľký tresk považovaný za jednorazovú udalosť, ale (v inflačnej kozmológii, resp. vo viacerých variantoch strunovej kozmológie) sa stáva bežným, pravidelne sa opakujúcim fenoménom, ktorý stojí na počiatku rozmanitých vesmírov. Svatopluk Nevrla oboznámil prítomných o svojich zisteniach a poznatkoch z oblasti neformálnej logiky. Posledným príspevkom v tejto sekcii bol referát s názvom Otto Neurath: ISOTYPE jako metoda zvyšování porozumění, v ktorom autorka Lada Hanzelínová predstavila systém ISOTYPE, vyvinutý z pôvodne z tzv. Viedeňskej metódy O. Neuratha, priblížila rozsah použitia tohto systému, ktorý mal slúžiť k šíreniu vzdelanosti ako pomocný prostriedok encyklopédie United science a ako jazyk pre medzinárodné porozumenie, vplyvy pri vzniku tejto metódy a metódy jej tvorby.
Na konferencii odznelo spolu päťdesiattri zaujímavých a podnetných príspevkov.
Poznámky:
1 správu z časti A vypracovala Jana Koišová
2 Správu z časti B vypracovali Kristína Šabíková a Marián Mazag.
3 správu z časti C vypracovali Eva Dvoranová a Peter Chrenka
4 Správu zo sekcie Analytická filozofia,... vypracovali Eva Dvoranová a Jozef Katina.